Zdroj: text zostavili študenti SOŠ Jilemnického Trenčín
Foto: hradiska.sk
Je to neveľký , krasovo-vápencový útvar. V jeho okolí sa našlo i zopár skamenelín, dokonca i morských živočíchov. V súčasnosti je bohužiaľ toto miesto už zarastené kríkmi a drevinami, pre turistov je teda neprístupné.
Kedysi dávno stál na Čertovej skale, vtedy sa ešte tak nevolala, hrad. Veľký, krásny, zlatom vybíjaný. Panoval tam kráľ, ktorému manželka porodila nádherné dieťatko. Volali ju Alžbetka. Keď bola súca na vydaj, kráľ vyhlásil, že ju vydá za toho, kto ju dokáže rozosmiať. Prišli mládenci z celého sveta, ale ani jednému sa nepodarilo smutnú dievčinu rozveseliť. Prišiel tam aj nepozvaný hosť− čert. Ten jediný princeznú rozosmial. Slovo−neslovo, svadba musela byť. Už bolo všetko nachystané na svadobnú hostinu, keď tu zrazu princeznej niet .Tri dni ju hľadali po celom chotári, ale márne. Nakoniec čertovi povedali, že princezná utiekla. Čert sa tak nahneval, že zámok aj so všetkými ľuďmi premenil na tvrdú ,nedostupnú skalu. Preto sa volá Čertova skala. Je na nej vyryté kopýtko, vidlička, lyžička, nožík− spomienka na pripravovanú svadobnú hostinu. To tam vyryl rozhnevaný čert na znak toho, že s čertmi sa nemá nikto zahrávať. Preto si aj vy dávajte pozor, ako sa k nej budete správať, lebo viete, čo sa hovorí: Čert nikdy nespí!
Zdroj: text zostavili študenti SOŠ Jilemnického Trenčín.
Zdroj: text zostavili študenti SOŠ Jilemnického Trenčín
Foto: turistika.cz
Čertova skala je skalnatý kopec nad rekreačným zariadením Oliwa. Je významnou historickou oblasťou z obdobia, keď naše územie bolo osídlené Keltmi. Čertova skala má svoje meno podľa diery v skale, na ktorej čert dupol , aby skryl svoj poklad a zostala tu po ňom jeho stopa v skale. Je viacero možností, ako sa dostať na vrchol , môžete ísť od RZ Oliwa alebo po značenom náučnom chodníku Čvirigovec z Trenčianskych Teplíc. Zo skaly je pekný výhľad do okolia, sú tam umiestnené náučné tabule a ohnisko .
Čertov sa okolo Trenčianskych Teplíc v minulosti ponevieralo viac ako dosť. Jeden z nich, Demeter ho volali, nebol čertiskom akoby si predstavoval Lucifer. Nielenže nevodil do pekla duše, ale na dôvažok za stravu pomáhal ľuďom pri práci. Peklu sa vyhýbal, radšej ako by sa do neho vracal, prespával v senníkoch u sedliakov. „Ach, Demeter,“ hovorili mu chlapi z dediny, „škoda že si sa narodil ako čert. Kebyže si chlap, nejedna dievčina by ťa chcela za muža!“ A veru, Demeter bol driečny, silný a šikovný, ba čo viac, ešte i dobrého srdca. Oči mu často blúdili ku Kataríne z horného konca. Raz si dodal odvahu a spýtal sa jej: „Katarínka, nechcela by si ma za muža?“ Katarína sa zapýrila: „Čožeby nie, ale neviem, či by mi to rodičia dovolili...“ Zašli Katarína s Demeterom k rodičom. Vysvetlili im, že sa do seba zapozerali, že by sa radi aj zobrali, ale najprv by chceli obrátiť pekelníka v človeka. Katarínin otec sa zamyslel a povedal: „Nemám proti tebe nič, Demeter. Nevadilo by mi, keby si moja dcéra zobrala za muža hoci aj čerta, keď je pracovitý a dobrý chlap. Keď vlastnými rukami postavíš chalupu, zasadíš pri nej sad a obrobíš pôdu, dám ti Katarínu za ženu. „Ale ja žiadnu pôdu, kde by som mohol stavať nevlastním...“ „Tak si ju musíš kúpiť.“ „A za čo?“ „Za peniaze, ktoré si sám zarobíš!“ A tak začal Demeter zarábať. Pracoval, kde sa dalo. Rúbal drevo, pomáhal stavať, rýľoval zem... Celé roky mu trvalo, kým mal konečne dosť peňazí. A vtedy si ho dal zavolať sám najvyšší Lucifer. „Tak ty takto? Celkom kazíš našu povesť! Peniaze, ktoré si si zarobil sú nečisté, lebo si si ich zarobil ľudskou prácou! Okamžite mi ich prines!“ Darmo ho Demeter presviedčal, že on už nechce byť čertom, že radšej bude so svojou Katarínou celý život pracovať a starať sa o vlastné ratolesti. Lucifer bol neoblomný. A tak sa Demeter pobral domov. Rozhodol sa, že peniaze skryje. Dlho rozmýšľal kde, až si napokon vybral vysokú skalu. Tam vyšiel a presne na úplnom vrchu dupol, skala sa mu rozostúpila, tam skryl peniaze a skala sa znova spojila. Keď sa ho na druhý deň Lucifer spýtal, kde sú peniaze, Demeter povedal, že si ich ukryl a že mu ich nedá. „Keď nedáš, tak nedáš! Buď si teda pominuteľným človekom, keď sa ti ten život tak páči!“ Zrazu bol z Demetera človek. Žiadneho chvosta, ani rohov na ňom nebolo. Potešil sa, že už si bude môcť zobrať za ženu vysnívanú Katarínu, aj keď sa mu zdalo, že to prešlo akosi hladko. Prišiel na skalu, aby si odtiaľ zobral svoje našetrené peniaze, no našiel tu len svoju stopu v skale. Darmo dupal, darmo kričal, rukami skalu odtláčal. Ako sa z neho stal človek, všetka jeho pekelná sila zmizla. A tak ostal poklad v skale. Dlho sa ešte musel Demeter obracať, aby postavil pre Katarínu nový dom, no napokon sa mu to podarilo. A na Čertovej skale, na kraji trenčianskoteplického chotára do dnešného dňa vidno stopu v skale, ktorú tu zanechal ešte ako statný čert.
Zdroj: Povesti sú z publikácie Stratené rozprávky Považia, ktorá vznikla vďaka Programu rozvoja vidiek 2007-2013
Zdroj: text zostavili študenti SOŠ Jilemnického Trenčín
Foto: turistika.cz
Vyhliadka Hríb sa nachádza na vápencovom útvare nad električkovou stanicou. Pod touto vyhliadkou je nový infopanel, v ktorom sa návštevník dozvie o histórii termalných prameňov v Trenčianskych Tepliciach a tiež o povesti. Podľa nej na tomto mieste, kde je dnes Hríb, v minulosti sa volal Podskalka, a tiež tam chceli postaviť zámok. Na Hríb dnes vystúpite za pár minút po schodoch, vyhliadka z altánku je pekná.
Na dnešnom Hríbe v Trenčianskych Tepliciach, ktorý sa kedysi volal Podskala, chceli voľakedy postaviť zámok. A veru aj začali. No len čo postavili prvé múry, cez noc im všetky pomizli. Stavali druhý deň, no ráno znova svoje načaté dielo nenašli. Tak to šlo niekoľko dní, až sa stavitelia rozhodli vypátrať, prečo im stena do rána vždy zmizne. Večer nešli domov, ale sa poschovávali za kríky a čakali. Okolo polnoci sa z ticha noci začali ozývať nepríjemné pazvuky. Daktorí stavbári veru ihneď zdupkali, ostalo len pár odvážlivcov, no i tí svoju trúfalosť neskôr oľutovali. Kým oni čučali v úkryte, na stavenisko ktovieodkiaľ prihnala sa celá tlupa čertov – s kopytom, chvostom i čiernymi kučerami, z ktorých vykúkali dva nefalšované rohy. Do pol pása nezahalení pekelníci tancovali svoj ohnivý tanec okolo vystavaných múrov – krútili sa vôkol nich, poskakovali, čudné nôty vydávali. Tak to trvalo skoro hodinu. Stavitelia schovaní za kríkmi takmer zamreli za ten čas od strachu. Len sa v tichosti pozerali na čertovské vystrájanie, každá minúta sa im zdala hodinou. Keď sa blížila jedna hodina, každý z tých čertiskov kus múru uchmatol, akoby to bol perník, ktorý sa dá rozmrviť a načisto sa s ním prepadol voľakde až do horúcich pekiel. Po múre hnedky neostala ani pamiatka. Ľaknutí stavitelia povyliezali z úkrytov, no tri dni a tri noci nedokázali o tom, čo videli prehovoriť. Povráva sa, že už ani jeden z nich nikdy nestaval, radšej sa pochytali sedliackych robôt, len aby sa už s ohnivými pekelníkmi nestretli. Odvtedy už nikto zámok na Hríbe nestaval.
Zdroj: Povesti sú z publikácie Stratené rozprávky Považia, ktorá vznikla vďaka Programu rozvoja vidiek 2007-2013
Zdroj: text zostavili študenti SOŠ Jilemnického Trenčín
Foto: turistika.cz
Skalný útvar Čertova skala sa nachádza v katastri obce Dohňany na náučnom chodníku „Tri skaly“ , ktorý prevedie návštevníkov oblasťou Bielych Karpát. Názov vznikol podľa ľudovej povesti, ktorá hovorí, že sa na nej v minulosti stretávali čerti, na skale sa veselili a tancovali. Dodnes v tvrdom kameni zostali hlboké stopy po kopytách čertov. Traduje sa, že i v najväčších suchách by voda stojaca v odtlačkoch kopýt nemala nikdy vyschnúť. Chodník je vhodný pre peších turistov, cyklistov aj bežkárov. Vedie po spevnených cestách k drevenej rozhľadni na kopci Tlstá hora (651 m n. m.). Celková dĺžka chodníka je 13 km.
Zdroj: text zostavili študenti SOŠ Jilemnického Trenčín
Foto: turistika.cz
Mestecká skala sa nachádza nad obcou Mestečko , je archeologickým náleziskom a bola osídlená už v dobe kamennej . Podľa povesti sem čert hodil od zlosti poslednú skalu, ktorou mal prehradiť rozostavanú priehradu. Toto miesto je ideálne na krátky výlet, či nedeľnú prechádzku. Je ju vidno i z hlavnej cesty a vedie ku nej viacero chodníčkov z rôznych strán. Okrem toho sa tu konajú i majstrovstvá Slovenska, či Európy v cyklotriale.
Kedysi dávno žili v Lidečku ľudia, ktorí od svitu do mrku ťažko pracovali, len aby mali čo do úst položiť. Na pánov dreli celý deň a na svojom len v noci. Keď si už raz rady nevedeli a boh ich prosby nevyslyšal, čerta začali volať na pomoc. Nech sa aspoň teraz, kým po zemi chodia, majú lepšie. Práve vtedy chodil po doline čert, ktorý sa chcel ženiť. Ľudia z Lidečka ho zastavili a sľubovali, že mu zoženú najkrajšiu nevestu. Čert povolil. Vyplatí sa mu slúžiť ľuďom a potom si peknú nevestu priviesť rovno do pekla. Členovia obecnej rady urobili s ním zmluvu a podpísali krvou, lebo čert iba takú zmluvu uznával. Ej, či sa mali v Lidečku od tej chvíle dobre! Čert najprv odpratal pána, ktorý ich zdieral, a potom stodoly zvážal a mlátil snopy ohnivým cepom, že sa z nich zrno len tak sypalo. Pred každou zimou rozvešal po pôjdoch šunky a do pivníc navláčil plné vrecia zemiakov. Ba i priadzu tkal a žeravou ihlou šil dedinčanom šaty, kým ich všetkých nezaodel. Na svojom kopyte im aj krpcov a papúč našil, že ich ani za desať rokov nemohli zodrať. Dedinčania sa mali dobre a od dobroty zabudli na zmluvu. Keď si však rok s rokom ruku podal, pripomenul čert richtárovi, aby mu nevestu vybrali. Richtár sa preľakol. Zbledol a čosi nezrozumiteľné zabľabotal. Vedel však, že čerta nemožno oklamať, a zvolal obecnú radu. Občania dali hlavy dohromady, ale nevestu pre čerta nenašli. Vtedy sa vo dverách zjavila stará babka, čo na obecnom dome upratovala a v zime v kachliach kúrila. Prišla si po plácu. Zaraz si všetci spomenuli, že má doma vydajachtivú vnučku. Mohla by byť čertovou nevestou a ich dcéry by doma zostali. Richtár sa babky opýtal, či by dala čertovi vnučku za ženu. I tak vraj sama zostane, ak sa raz babka pominie. Babka dobre vedela: čo si radní zaumienili, to aj urobia. Ona s čertom zmluvu nepodpisovala a nedá sa prekabátiť. Rýchlo si všetko rozhútala a richtárovi povedala: - Opýtam sa vnučky. Ale ak za čerta pôjde, kravičku mi kúpite a dáte kúsok poľa, aby som mala z čoho žiť, keď mi odíde. - Ej, babko, veľa pýtaš. Či sa boha nebojíš? Aj vnučku ti chceme, vydať, aj kravu s roľou chceš. - Ako chcete, ale inak nebude. Poraďte si sami! Babka si svoje húdla a radní museli naostatok privoliť. Prišla starká domov a nevedela, ako o všetkom vnučke povedať. No tá sa sama ozvala, že by už veru rada vydať, ale že ju nik nechce. - Čo by sám čert po mňa prišiel, i za toho by som šla. Len čo to povedala, dvere sa rozleteli a čert už stál na prahu. Začul vnučkino želanie, lebo práve niesol okolo chalupy ťažký žoch. Schmatol dievča za ruku a hybaj s ním za richtárom, že on len túto chce. Až vtedy sa vnučka spamätala a najradšej by si bola jazyk odhryzla, ale už bolo neskoro. Vnučka doma nariekala, no babka – figliarka jej šepla čosi do ucha a vystrojila ju za čertom. - Budem tvoja nevesta, ale až keď táto voda potečie z dolného na horný koniec dediny. Inakšie nie! – dupla dievčina pred ženíchom, len sa mu tak chlpy zježili. - Dobre, moja milá. Bude, ako chceš. - Aleže tak musí byť, kým ráno kohút nezaspieva. Inak za teba nepôjdem. Pekelník okáľmi blýskal, chvostom zlostne šibal do dlážky a brblal jazykom. Bola to, veru, ťažká robota, no ak nechcel o nevestu prísť, musel urobiť, čo sľúbil. Vláčil čert skaly do Lidečka až zo samého pekla. Múr rástol ako z vody a čert sa potil a chudol. Nevesta sa triasla, že múr bude do prvého kikiríkania hotový. Už bola polnoc, už bolo po polnoci, už sa chýlilo k ránu a čert mal priniesť ešte jednu skalu. Keď videl, že to nestihne, rozbehol sa po kurínoch a všetkým kohútom vykrútil krky. Babka vedela, čo čert s kohútmi postvára, a skryla svojho pod koryto. Všetci tŕpli, kedy sa čert s poslednou skalou zjaví, lebo ľutovali vnučku. Nemohli sa dočkať kohútieho spevu a vbehli do kurínov no našli tam iba zdochliny. Babka vytiahla svojho kohúta spod koryta, podala ho šahujovi, o ktorom vedela, že tajne za vnučkou pozerá, a povedala: - Tu máš kohúta. Sadni na koňa a cválaj čertovi oproti. Takú skalu nesie, že ňou celú dedinu privalí. Šuhaj sadol na koňa a cválal čertovi oproti. Ale kohút sa pri divom cvale splašil, vytrhol sa šuhajovi spod ruky a uletel. Hľadí šuhaj za kohútom a vidí, že sa popod horu valí ozrutná skala. Čert od zlosti šibal okolo seba, lebo mlel z posledného. Ťažké bremeno si naložil. Mládenec dobehol do Mestečka, vliezol do čiehosi kurína, schytil z pánta kohúta a otrčil ho k oblohe. Kohút sa napäl, nadul krk a zakikiríkal. Čert zhodil z chrbta skalu. Taká bola ťažká, že sa hlboko do oračiny zaborila, zem sa zatriasla a hora sa zvalila. Čert reval od zlosti, tancoval okolo skaly a napokon sa stratil. Šuhaj sa vrátil domov a priniesol dievčaťu radostnú správu. Bolo že to radosti. Radní páni vnučke hneď kravu i pole dali a šuhaja s ňou oženili. Čert hrmel do pekla, až sa zem triasla, chalupy padali a skaly pukali. I múr, čo postavil, sa zvalil, iba pár skál zostalo. Sú to tie, čo v Lidečku pod horou stoja, a ľudia ich dodnes nazývajú Čertove skaly. Poslednú, najťažšiu, zhodil čert v Mestečku. Bola celá červená, lebo pochádzala z pekla. Čerti odvtedy viackrát po doline brúsili, ale Mestečko zďaleka obišli. Báli sa, aby im kohúty z Mestečka znova nepodkúrili. Veru, tak je to s Mesteckou skalou.
Zdroj: text zostavili študenti SOŠ Jilemnického Trenčín.
Zdroj: text zostavili študenti SOŠ Jilemnického Trenčín
Foto: turistika.cz
Lyžiarske stredisko sa nachádza v pohorí Javorníky, v CHKO Kysuce s nadmorskou výškou 600-900 m. n. m. Nájdeme tu 5 vlekov s celkovou dĺžkou tratí 5,4 km, ktoré sú vhodné pre začiatočníkov aj pre náročných lyžiarov. Stredisko ponúka aj večerné lyžovanie. V areáli sa nachádza lyžiarsky servis, požičovňa lyžiarskej výstroje a lyžiarska škôlka.
HISTÓRIA. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského…
HISTÓRIA. Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko ako správne…
sk
en
de
pl
fr
ru
hu
uk